Ak ste chceli v horúcich dňoch písať o niečom vážnom, nedalo sa. Kto by to čítal? Keď sme pri témach pálčivých, vymenujte teda aspoň jednu. Vravím vám, nechytíte sa napríklad ani pri prezidentskej, pretože žiadny potvrdený prezidentský kandidát nevyzerá natoľko pútavo, aby ste o ňom utrúsili aspoň šestnásť slov. Nanajvýš tri a to na článok nie je bohviečo. Akokoľvek chceme tomu pridať akcent vážnosti, nemôže to vyjsť.
V súvislosti s letom sa dá baviť o hocičom druhoradom. Roky počúvame klebety o globálnom otepľovaní, ktoré údajne mnohí pocítili na vlastnej koži. Z úst ufrfľnacov zasa vyšlo, že toto ročné obdobie bude za ostatné roky najchudobnejšie na teplo. Strašilo sa o tom už od jari. Slnko sa sprvoti iba okúňalo a dni boli skúpe na horúce peklo. To si človek musel stvoriť inak. Napríklad aspoň hádkou v rodine, alebo bolo treba urobiť cirkus na pracovisku. Odhliadnuc od niekoľkodňových horúcich dní, nemyslím, že sa s ním meteoskeptici veľmi pomýlili. Tiež si ho viem predstaviť slnečnejšie. A už od mája.
Ako tohtoročné leto nazvať? Každé predsa máva nálepku. Studené, športové, znudené, horúce. Nedávno som sa dozvedel, že počas týchto prázdnin narastal počet sobášov. Je svadobné? V Prešove si vraj vymenilo prstene aj desať mladomanželských párov počas jedinej soboty. Je to logické, že sa v bezstarostnejších dňoch roka veselí. Kedy už, ak nie v lete? Na čo ale treba upriamiť pozornosť je skutočnosť, že si páry chceli podľa prešovskej radnice povedať svoje áno pri vode, na kúpaliskách a v rekreačných zariadeniach. Kašľú dokonca na magické dátumy. Prestali s nimi taktizovať.
Zdá sa, že leto je čas svadieb, no pre mňa nie odjakživa. Keď som bol malý, na dedine sme svadbovali väčšinou v zime. Oravská svadba nebola „studená“. Svadobníkov bývalo aspoň stovka a neboli suchí, ani škrobení. Žiadna smotánka. Veď ako to už v zime býva, hosťom módne šaty z neďalekého Poľska zakrývali vonku namiesto sviatočných kabátov teplé vetrovky a topánky na tancovačku si priniesli v igelitkách. Niektorým sa do nich zmestili aj dary ženíchovi a neveste. Svadba mala snehové čaro. Ako bál v rozprávke o Popoluške. A to doslova. Keď to niektorí korheli prehnali s pitím, tiež po hostine hľadali črievice a iné rekvizity. Opýtal som sa raz príbuznej, ktorá oženila troch synov, prečo nás pozývala sobáše v zime a nie vtedy, keď býva teplo. Odvetila mi pohotovo otázkou: „A kto bude v lete hrabať seno? To je čas na robotu,“ nečakala na moju reakciu a odpovedala si (radšej) sama.
Ukázala mi dôkaz, že letné mesiace sú predsa len dobou, kedy sa nepoľavuje od práce len preto, lebo sa o tom dočítate v lajfstajlových magazínoch. Neprídete upachtený z roboty a nevyložíte si nohy na stôl. Ako na potvoru, v čase prázdnin vysúkate rukávy aj večer. Pustíte sa do zavárania marhúľ a uhoriek, natierate strechu na chalupe. Čo čert nechcel, stihnete pokosiť aj trávnik, kým ešte neprišla búrka. Alebo naopak, polejete záhradu, lebo vám všetky nasadené byliny a zelenina zdochnú. Nemáte čas si prečítať noviny, alebo pozrieť letné správy, v ktorých nie je nič. Už vážne netuším, prečo sa v lete hovoria mýty iba o dovolenkách a relaxe. Človek si potom myslí, že žije na inej planéte.